CELÝ TEXT BEZ KOREKTURY.
Silná energia brata Josefa ma lieči dodnes
Pred prvým stretnutím sa s bratom Josefom, som bol informovaný o veľkej sile jeho osobnosti. Mám už svoje roky a len tak hocičo ma neprekvapí a nevyvedie z miery. Zažil som už aj dobro aj zlo, aj odpadlíkov a aj legendy. Bol som teda pokojný, ale plný očakávania.
Som ateista, nazval by som sa skôr tolerantný ateista, lebo rešpektujem všetkých veriacich, všetkých náboženstiev. I keď mám výhrady voči tomu, ako si niektorí veriaci vysvetľujú vieru po svojom. A tých výhrad, myslím že určite oprávnených, by som vedel vymenovať veľa. To však patrí do iného článku.
Prvé stretnutie s bratom Josefom mi hneď odhalilo skutočnú obrovskú silu jeho osobnosti, ktorá sa napodiv prejavovala jeho pokojom, pokorou, humorom a hľadaním spoločných styčných bodov rozhovoru. Bol to neobyčajne silný zážitok, ktorého dopad na mňa som si postupom času rozmieňal na drobné a uvedomoval som si, že niekedy nie je treba ani veľa hovoriť a dozviete sa viac, ako keď niekto rozpráva celé hodiny. Ťažko sa mi to opisuje, lebo z neho vyžarovala sila a charizma aj keby nepovedal nič. Vedel som, že som v ňom spoznal človeka, akého som dovtedy nepoznal a s ktorým sa budem chcieť stretávať a počúvať ho. Vedel som, že som spoznal skutočnú osobnosť tejto doby.
Raz sme dvaja ubytovaní v kapucínskom kláštore na Hradčanoch odchádzali po týždni domov veľmi skoro ráno. Brat Josef bol vtedy celý ten týždeň mimo kláštor. Vracal sa až v predvečer nášho odchodu veľmi neskoro v noci a do telefónu povedal, že sa s nami i napriek tomu príde skoro ráno rozlúčiť. Do Prahy prišiel až okolo polnoci a priznám sa, že som neveril, že o piatej ráno príde. Musel byť po ceste unavený a vtedy mal niečo s nohami, tak bol na vozíčku. Ale on prišiel a venoval nám svoj čas, milé slová a zaželal nám šťastnú cestu. Vyžarovala z neho obrovská sila a energia.
Venujem sa numizmatike a občas razím súkromné medaily. Pri jednom našom stretnutí som mu jednu takú medailu daroval. Bola to medaila sv. Václava z predlohy svätováclavského dukátu. Dlho a uprene sa na medailu díval. Potom ten silný pohľad uprel na mňa. Pamätám si dodnes na ten jeho pohľad, bola to chvíľa, na ktorú často spomínam.
Keď sme raz s bratom Josefom išli v kapucínskom kláštore na Hradčanoch z krídla, kde je i klauzúra na raňajky dole do jedálne, šli sme cez dvor okolo kašny, kde mal dve korytnačky. Zastavili sme sa tam. Kŕmil ich a rozprával sa s nimi. Brat Josef sa rozdával všade. Všade kde bol, bola príjemná pohoda. Bol veľmi dobrým spoločníkom.
Mám pomerne vážne zdravotné problémy. Energia, ktorá vyžarovala z osobnosti brata Josefa mi pomáhala prenášať sa cez niektoré ťažké obdobia spôsobené mojou chorobou. Keď som sa z internetu, asi dva mesiace po jeho pohrebe dozvedel, že zomrel, bol som veľmi veľmi smutný. Pri prvej možnej príležitosti som šiel do Prahy na Břevnovský hřbitov, aby som sa poklonil jeho pamiatke. Bol som tam dlho. Pýtal som ho na niektoré otázky, ktoré som sa ho nestihol opýtať, kým bol ešte v kláštore pri Lorete. Niektoré odpovede som našiel, niektoré nie. Verte mi, mal som sa ho na čo pýtať a stále ešte mám. I keď už bol pochovaný, stále z neho vyžarovala energia, ktorú akoby postupne prenechal i celej Prahe a ktorú som cítil na Malej Strane i na Karlovom moste, kde sa rád zdržiavam, ale i na Žižkově, kde sa tiež často zdržiavam, lebo tam bývam ubytovaný. I napriek mojej chorobe počas mojich pobytov v Prahe neužívam predpísané lieky. Brat Josef a Praha ma liečia. Dodnes.
Niečo som na jeho hrobe pri svojej prvej návšteve zanechal a o rok to tam stále bolo. Teraz to mám doma. Nebol som a nie som spokojný so stavom jeho hrobu. Kapucíni i ľudia mimo kapucínov, ktorí ho poznali, mi však všetci hovoria to isté – takto je to dobre, brat Josef by bol spokojný. Nechcel by žiadny pomník. A preto túto otázku už neriešim. K článku prikladám dve fotografie jeho hrobu, ktoré som urobil 29.5.2018, teda asi trištvrte roka po jeho smrti.
Viackrát som sa i ako ateista zúčastnil omše v Kostele Panny Marie Andělské, ktorý sa nachádza priamo v objekte kláštora kapucínov na Hradčanoch v Prahe. Navštívil som i iné kostoly kapucínov. Bol som v kapucínskej hrobke v Brne. Brat Josef u mňa vzbudil záujem o kapucínov vo všeobecnosti. Snažím sa o živote kapucínov dozvedieť čo najviac.
I keď som brata Josefa Alojza Gabaríka poznal len krátko, urobil na mňa veľký dojem, mal na mňa silný vplyv a zanechal vo mne hlboké a pekné spomienky. Pri každej svojej návšteve Prahy sa idem pokloniť k jeho hrobu na Břevnovský hřbitov. Mám mu za čo ďakovať. Vždy sa zastavím aj pri kapucínskom kláštore a pri Lorete na Loretánském náměstí. Aj vďaka bratovi Josefovi dodnes vediem úspešný boj so svojou chorobou. Brat Josef bol nielen pre veriacich, ale i pre ateistov, veľmi silný a veľký človek, ktorý pomáhal, rozdával sa, staral sa a ktorý mal ľudí rád. Tak si ho budem navždy pamätať.
Česť jeho pamiatke.
Ing. J. K.
Nitra
Slovensko
Foto o ktorom píšem hore v texte:
